nedeľa, 14. júna 2015

Sľubujem, že už mám dosť - Audrey Mageeová - Slib

Vojnovka, ktorá nevyužila svoj potenciál. Tak by som nazvala Sľub, aj keď na začiatku som bola prinajmenšom plná očakávaní.

Anotácia :

Aby se na chvíli dostal z fronty, voják wehrmachtu Peter Faber se na dálku ožení s dívkou, již nikdy neviděl a která se za něj vdá kvůli důchodu válečné vdovy, jejž by v případě jeho smrti dostávala. Při krátkých líbánkách v Berlíně mezi nimi vznikne silný citový vztah, který jim dává naději a v následujících letech je drží nad vodou. V závěrečných měsících války se jim však sen o společném životě zhroutí. Příběh zaujme neobvyklou perspektivou, z níž je líčen, a nastolením otázky, co je člověk ochoten udělat, aby přežil.

Vydavateľstvo :  BETA - Pavel Dobrovský
Počet strán : 272
Žáner : Román/Historický/ Vojnový


Dnes obsahuje spoilery !!! 

Anotácia je aj v tomto prípade dosť zavádzajúca. Hovorí o večnej láske dvoch ľudí, pričom celá kniha sa odvíja úplne iným tempom, lásky je naozaj pomálo a myslím, že to bol zásadný problém, ktorý ma utvrdil v tom, že sa ku knihe už nevrátim.
To, že bol príbeh, ktorý mal byť postavený na láske úplne bez nej.

Začiatok, už ten sám začína veľmi divne a vlastne všetko je také - hop na krávu- a je tele. Čo je viem, zdalo sa mi, akoby autorka iba potrebovala čosi rýchlo napísať, a tak zobrala zavďak tejto téme a naaplikovala na to už celkom známu mustru.

A ako vravím, všetky tie očakávania, ktoré som mala, sa nesplnili. Silná vojnová téma - no dostala som akýsi slabší odvar z frontu, kde si pomaly autorka myslí,že najhoršia vec na vojne je, že máte vši. Vši tam boli opakované naozaj asi 20 krát. Celkové vystihnutie atmosféry boja, strachu a neskôr aj väznenia u nepriateľov autorke nevyšlo a stotožniť sa zo strachom sa mi podarilo len kvôli predstavivosti, ktorá mi tam často krát ešte niečo pridala, aby som vlastne vôbec mala o čom uvažovať.



A teraz už konečne k tej láske, keď to toľkokrát spomínam. Nechápem. Po prečítaní knihy som bola s otvorenými ústami ešte asi  hodinu a premýšľala, čo som to vlastne prečítala. Áno, strašne veľká láska, pritom sa nikdy nevideli, ale keď Peter prišiel Katharinu navštíviť a prvýkrát skončili v posteli, ihneď si vraveli, ako sa milujú až za hrob a počkajú na seba až o smrti. 

Ok. Prekusla som všetky tie historické romány, kde sa tiež zamilujú na prvý pohľad, ale toto bolo aj na mňa moc. A potom, keď Peter odíde na vojnu, a neskôr, keď si myslia, že je mŕtvy? Ok. Chápem, že ako žena si Katharina myslela, že zomrel, ale za prvé, neprišlo žiadne úmrtné oznámenie, a za druhé, keď už bola taká milujúca manželka, nemala by náhodou veriť v nádej a milovať svojho muža až za hrob? Nie. Ona radšej hneď skočila do postele už ani neviem komu, vraj len preto, (samozrejme) aby nejako zabezpečila rodičov a dieťa, aj keď Petera stále ľúbila (Ako inak, nie?) Hmm. Už vtedy som mala dosť.


No a ten koniec? Ked´je vlastne celá kniha o tom, ako si sľúbia, že na seba počkajú a nakoniec , ...keď skoro po 10 rokoch sa manželíček objaví pred prahom , nie, ženuška nie je natešená ako vo všetkých dojákoch, privíta ho, akoby len pred 10 minútami odišiel kúpiť rožky a ešte mu aj hneď  "z voleja" povie dosť zásadné skutočnosti. A vraj ber, alebo nechaj byť, takže ten sa pekne otočí na päte a odíde.

Ende.

Takže ja čítam knihu o tom, ako on sa v Gulagu, alebo kde to bol...  živil vidinou, že doma ho čaká milujúca žena a len to ho držalo pri živote a potom nakoniec povie, že je vlastne už ani nemiluje? A ona to isté?
Do teraz nechápem, aký bol zámer autorky takto to skončiť. Čakala som predsa všetky tie dojemné scény, kedy si vyznajú nehynúcu a lásku a ono toto?
Môžem pochopiť, že autorka sa chcela vyhnúť tým klišé koncom a chcela akože urobiť "strašný zvrat", ale toto sa zvrtlo skôr proti nej.

A keď som si na konci prečítala, že je to autorkyna prvá kniha, tak som si povedala : "Aj to na mňa tak pôsobí."A aby sme sa pochopili, ja nevravím, že štýl písania je zlý, len skrátka, treba zamakať na opisoch, na tom, ako nastavať napätú atmosféru , popracovať na dialógoch .....
Inak charaktery postáv boli také aké boli, ale aj tak ma najviac neštvali Katharina a Peter , ale Katharinini rodičia.

Preboha, ak niekto taký ešte naozaj žije, tak byť ich dieťaťom , naozaj ich radšej zapriem. Bolo hrozné pozerať sa na to, ako otec s kľudom Angličana púšťa syna na smrť do vojny, ako matka aj otec úplne pokojne vydali dcéru Rusom na znásilnenie, ... ako, chápem, mohli by ste mi odporovať, že predsa len to boli Nemci a boli tak sfanatizovaný, že na front pustili aj svojho syna a že by sa nezachránili,keby dcéru nevydali, ale aj tak, celú knihu z nich išla akási ľahostajnosť, akoby im to vlastne všetko bolo jedno a svet bol len gombička. 

Bŕŕŕŕŕ!!!

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt fotky z vojnových filmov
Ďakujte za svojich rodičov.

A teraz hodnotenie ku knihe, no ja si ju už druhý krát neprečítam určite, čakala som niečo viac dojemné,niečo viac emotívne, možno lepšie spracovanie motívu vojny,neviem. Čoskoro sa chystám na Medeného jazdca a už mám toľko pozitívnych ohlasov na tú knihu, že sa nebojím, že by sa mi nepáčila. 

Takže, ak už nejaká kniha s motívom vojny,tak určite buď : Medený jazdec, Tanec s nepřítelem (nedávno vyšlo nové vydanie) , a klasiky ako Denník Anny Frankovej, Je -li toto člověk, Krvavé jahody, či A přesto říci životu Ano. (všetko už trošku drsnejšie kusy, ale predsa to napísal skutočný život, nie? Tak prečo pred vojnou zatvárať oči? )

A samozrejme,je to len môj názor, nechcem nikoho ovplyvniť a ak ste knihu čítali,alebo sa chytáte čítať a páčila sa, či páči sa vám, tak je to samozrejme super, pretože každí sme odlišní a páči sa nám niečo iné.

Kniha mi bola poskytnutá v spolupráci so serverom Palmknihy.cz , ktorému touto cestou ďakujem!

Zdieľaj na :    Facebook Twitter Google+

0 komentárov:

Zverejnenie komentára