streda, 21. septembra 2016

Keď niektorí nemali dušu : Monika Wurm - Nesmieš ma milovať (Farby lásky)

Anotácia : Dva príbehy, ktoré sa od seba nemôžu líšiť viac, spája iba tenučká niť medzi prítomnosťou a hriechmi z minulosti. Prečítajte si pútavý príbeh konžskej otrokyne Ashanti a jej majiteľa Arthura a moderný príbeh zo súčasnosti medzi korunným princom zo Saudskej Arábie a belgickou gemologičkou Sandy de Vos.
Minulosť, ruka v ruke s osudom, si necháva záležať i na tom, aby zaujímavo poprepletala životy hlavných hrdinov. Prináša viac ako len zakázanú lásku plnú utrpenia. Dokážu city odsúdené na zánik prežiť aj nemilosrdné predsudky spoločnosti?
Nechajte sa vtiahnuť do deja knihy, ktorá vás nielen pobúri, ale i dojme nevinou skutočnej lásky, ktorá aj napriek všetkým problémom odovzdá ľudstvu svoje posolstvo.
Viac sa dočítate v knihe s názvom Nesmieš ma milovať – (Farby lásky), ako i v rovnomennom pokračovaní Nesmieš ma milovať – (Prekliaty tanzanit).


Vydavateľstvo : Brána
Počet strán :  312
Žáner :  Román/ Pre ženy/ Historický/ Denník

Po Šarlotinom anjelovi som sa plynule dostala k ďaľšej knihe slovenskej autorky Moniky Wurm ( momentálne žijúcej vo Viedni).
Rovnako ako v prechádzajúcej knihe sa aj tu stretávame s dvoma časovými rovinami. V tej prvej spoznávame Sandy, gemologičku, teda odborníčku na drahé kamene a v tej druhej čítame fiktívny denník mladej africkej otrokyne Ashanti.

Autorka Monika Wurm(ová)
Hneď na začiatku musím spomenúť, že príbeh Sandy, jej osobných problémov, cesty o Saudsked Arábie  a vzťah s korunným princom ma vôbec nezaujímal.
Táto linka bola až banálna, bez štipky "niečoho", čo by autorku odlíšilo od ostatných spisovateliek zo Slovenska.
Samozrejme, nachádzajú sa tu nezmyselné vety typu : -skákanie vo vete z minulého času do prítomného a naspäť - " Striasol ma chlad. Chopila som sa prvého kartónu. (?)Všetko opakujem, až kým podkrovie nezostane zívať prázdnotou. (?)Našťastie, stihla som všetko pobaliť včas.
V podstate dej (a štýl autorky), ktorý sa nám tu opakoval už nespočet krát a nič sa s tým nedá robiť.
Ďalej opisy neustáleho uvažovanie ( k čomu sa ešte dostaneme), občas banálne dialógy a rovnako vnútorné monológy postáv. To, že sa dej odohráva v Belgicku a neskôr v SA, ničím dej nezachraňuje (napr. Belgicko je popisom skoro nerozoznateľné od Slovenska).

Konečne druhá rovina - úprimne uznávam, že tu sa autorka naozaj našla. Pre mňa osobne bolo cítiť, že tieto časti písala s oveľa väčšou chuťou. Aj tu nachádzame vety typu "zaklepkanie na čelo : "Vtedy bola mama tehotná so mnou" (?) namiesto zrozumiteľnejšieho napr. "Vtedy už ma mama čakala (očakávala)". či "Tiahli sa tak ďaleko, kam len ľudské oko dokázalo dosiahnuť " (?) Ale naozaj radi ich prehliadnete.
Je vidieť, že p.Wurm si o téme otrokárstva aspoň čo-to naštudovala, aj keď samotný fakt, že tento denník (a teda aj všetky úkony, ako napr. vyrobiť si nástroje, ošeriť človeka, loviť) vedelo, písalo a prežilo len 11/12- násť ročné dievča, je trochu prehnaný. Nepochybujem o vtedajšom predčasnom dospievaní a vyspelosti dievčat (aj po všetkých skúsenostiach, ktoré si prežili), ale aj napriek tomu. Veková hranica mohla byť posunutá.

Každopádne, v tejto rovine sa autorka oveľa lepšie vyhrala s reáliami prostredia, s dialógmi postáv a celkovou atmosférou príbehu. Tieto stránky vás budú naozaj baviť a určite budete chcieť čítať ďalej, nakoľko vás príbeh mladej otrokyne určite zaujme.

Skutočne by som vytkla asi len 2 veci : 

Tou prvou :  Celkom zavádzajúca anotácia, nakoľko v tomto diely som nepostrehla ani náznak lásky medzi Ashanti a Arthurom. Správal sa k nej ako otec, milo, priateľsky a dokonca ani z jej strany zatiaľ žiadne podobné vyžarovanie nebolo cítiť. Toto všetko sa pravd. objaví v druhom diely knihy, potom však nechápem, načo je to tu spomínané ako pomaly hlavný ťahač knihy.

Druhá vec : Neustále premýšľanie, ľutovanie a "šrotovanie" v hlave hlavnej hrdinky. Najlepšie (od tejto časti Spoiler alert! - podvádzanie nebohého snúbenca - spomínané miliónkrát, kedy ona nevie či je to pravda či nie, prečo s jej sestrou a bla bla...ach), mi šla po niekoľkých zopakovaniach už naozaj na nervy a pôsobila na mňa skôr opačným dojmom, než hrdinku poľutovať.
Jej neustále premýšľanie nad jednou vecou dokola (akoby si autorka myslela, že mi sme to nepochopili).

Koniec je z časti otvorený a z časti useknutý, a preto si treba počkať na pokračovanie ( vraj vyjde niekedy v septembri). Skúsený čitateľ už určite pochopil, akú spojitosť má Ashanti a to, že Sandy našla jej denník na povale svojho domu, a rovnako to, že jej snúbenec chcel ešte pred smrťou zostaviť Sandy rodokmeň. Na rozuzlenie ( a či to bude naozaj tak, ako sa nazdávam) si tak budeme musieť ešte počkať.

V celkovom zhrnutí kniha pôsobila slušným dojmom (nebojím sa povedať, že časť denníku by sa poľahky vyrovnala aj priemerným historickým knihám z JúEsEj) rovnako štýl autorky nepôsobí amatérsky a prvoplánovo a "historická" zápletka je tiež chytľavá a prekvapivo dobre spracovaná. Monike Wurm by som s kľudom dokázala odporúčiť, aby skúsila napísať aspoň 1 knihu len s historickým námetom (pretože napr. J. Pronská potrebuje konkurenciu :D).
Skončím s tým, že ako čítanie pre ženy (ale aj pre mužov, čo ja viem, nediskriminujem) na dlhé popoludnie (alebo na zistenie si čo-to o otrokárskej dobe) výborné. A samozrejme, na krásnu obálku, ktorá bude úžasne zdobiť poličku v knihovne a vydavateľstvu Brána sa naozaj podarila, nesmiem zabudnúť.

Záverečné hodnotenie :  3 z 5 * 

Kniha mi bola poskytnutá v spolupráci s vydavateľstvom Brána. Ďakujem!
Zdieľaj na :    Facebook Twitter Google+

0 komentárov:

Zverejnenie komentára