štvrtok 15. júna 2017

Ako mladé dievča, už je to, za nami - Jessie Burton : Múza

Anotácia :   Olive Schlossová prichádza v 30. rokoch minulého storočia s bohatými rodičmi do Španielska na letný byt. Rada maľuje, no svoj talent musí pred otcom, viedenským obchodníkom s umením, tajiť. V prenajatej haciende sa zblíži so slúžkou Teresou a s jej nevlastným bratom, ambicióznym umelcom Isaacom, ktorý sníva o tom, že sa raz stane rovnako slávny ako jeho krajan Picasso. V tom čase sa už v Španielsku schyľuje ku krvavej občianskej vojne, ktorá neblaho zasiahne do osudov rodiny.
O niekoľko desaťročí neskôr prichádza do Londýna karibská emigrantka Odelle Bastienová. Podarí sa jej zamestnať v prestížnom Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia a náhodou objaví obraz, ktorého autorom je vraj istý Isaac Robles. Jeho záhadná smrť kedysi nadlho rozvírila vody umeleckého sveta. Rozruch okolo obrazu neutícha, šíria sa klebety a Odelle sa postupne zaplieta do siete intríg a klamstiev. Už nevie, komu a čomu môže veriť. Možno ani svojej tajomnej kolegyni Marjorie Quickovej, ktorá akoby vedela viac, než je ochotná prezradiť.

Vydavateľstvo :  IKAR, 2017
Počet strán :  432
Žáner :  Román/Historický/Spoločenský/Pre ženy

Moje osobné stretutie s Jessie Burton v samotnom prvo-počiatku príliš nedopadlo. Ako je už všetkým jasné,vtedy sa jednalo o jej prvotinu - Miniaturistu - a po jej prečítaní, respektívne nedočítaní som na Burton nezanevrela, no vôbec som ju neregistrovala a nebrala jej tvorbu do úvahy. Nechcem rozpisovať na siahodlhý text prečo bol práve Miniaturista mňa prepadákom a jej slabinou, keďže podľa recenzií sa vlna nevôle zosypala skôr na jej druhú knihu, práve Múzu, no jedným z hlavných problémov bola prepálená dĺžka diela, neprimeraná dĺžka nefunkčne použitých opisov, nekohéznosť textu, teda dejová nesúdržnosť a patetické postavy s urýchleným správaním. Teda všetko, čo sa vyskytlo aj v Múze, ale lepšie spracované...

V prvom rade, Burton sa (na krúžku tvorivého písania, alebo ako chudobnejší, doma) naučila písať lepšie, čitateľsky ľahšie a hlavne viac stráviteľnejšie. Je teda ľahšie prečítať viac strán na jede záťah, no celú knihu, to je prakticky nemožné. Pri všetkých recenziách som sa stretla s názorom,že kniha je písaná ťažkým štýlom, má veľa opisov a skrátka a dobre,"neodsýpa" tak rýchlo, ako by si niektorí želali.
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt jessie burton
Autorka Jessie Burton
Na tento názor mám len jednu pomoc -  buďte človek zvyknutý na pomaly plynúce príbehy. Už z anotácie musí byť pozornejším jasné, že veľa akcie sa v tejto knihe neužije, čo sa nakoniec aj potvrdí. Práve preto v nej prevahuje opis nad dialógmi a vnútorné monológy nad reálnou rečou postáv. Nenazývam tento fakt chybou z dôvodu, že som si na tento typ kníh za všetky tie roky zvykla.

Ak mám byť úprimná, väčšina takýchto kníh pre mňa prestavuje určitú osobnú výzvu, možnosť,ako sám sebe dokázať, že sa v čítaní a prijímaní písaného slova zlepšujete. Teda, že ho čítate pozornejšie, rozoberáte činy a pocity, hodnotíte správanie postáv, ich charakter, alebo to, ako sa menia počas knihy a neskôr aj posudzujete ich činy.
Tento aspekt čítania je pre mňa oveľa "výživnejší" po stránke vzdelávacej, ale i pútavej, kedy z knihy naozaj dostanete maximum. Je jasné, že nie každý typ čitateľa je práve čitateľ=recenzent a čitateľ=rozoberač, a preto sa na kvalitné, no častokrát veľmi opomínané knihy znesie vlna nevôle a nepríjemných názorov len z dôvodu, že sú, ako sa hovorí : "ťažké". No, prekúsala som sa takými skvostami ako bola napr. Simmelova Láska je len slovo, takže myslím, že ma náročnosťou neprekvapí už skoro nič.

Ale k samotnej knihe, Burton tu k rozvinutiu príbehu použila dve časové roviny, ktoré, ako už iste poznáte, ja nie vždy pokladám za nevyhnuté. Rovnako tomu bolo aj tu, aj keď do istej miery chápem autorku, pretože vyrozprávať tento príbeh iba z jednej časovej linky by si žiadalo asi kompletnú prerábku celého deja. Aj napriek tomu, linka o mladej, nadanej no nepochopenej Olive, žijúcej v nádhernom starom Španielsku s rodičmi vyznieva ako zaujímavejšia časť celého románu. Autorka síce obidvom častiam venuje asi rovnaký počet strán, takže nič nie je zvýhodnené, no z môjho pohľadu by lepšie vykreslenie práve predvojnového Španielska a všetkých vzťahov v rodine Schlossovcov knihe len pomohlo.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt maliarkyTáto linka vedie na plnej čiare, Olive ako nespútaná a svetom neskúsené dievča/žena, umelkyňa, čakajúca na úspech, obdiv a lásku pripomína ženy zo starých, hollywoodskych filmov, rovnako celá atmosféra starého Španielska pôsobí istým "sawyerovským" dojmom, kedy farbisté opisy len hrajú do karát vašej predstavivosti a vy máte tú nádhernú krajinu plnú viníc a sadov doslova pred očami.
Takisto dej tejto línie je pre čitateľa príťažlivejší, pôsobí presne tým "vintage" štýlom, aký je aj dnes v móde, život Olive je čitateľsky zaujímavý, vzájomná láska s Isaacom pohľadí na duši hlavne romantické typy a Oliviin zápal a talent na maľovanie zase čitateľovi poslúži ako neautentická paralela s dobou napr. Picassa.

Druhá dejová línia, teda príbeh Odelle, černošky, prisťahovalkyne z Trinidadu, jej životu a problémov, lásky a rovnako aj práci v Londýne a stretnutia sa s Quickovou, tajomnou dámou v rokoch, je absolútne výplnkovou časťou, pôsobí síce prepracovane, no opisy práve tu nie sú až tak farbisté, neurčujú a nemajú na dej taký vplyv ako v druhej časti, postavy sa chovajú iracionálnejšie, akoby každú časť knihy písal niekto iný. Táto časť je určite aj tou, ktorá spomalí čítanie, a teda aj samotný dej, čitateľ pri nej môže ľahko stagnovať, no ak si na ňu zvykne, môže ju veľmi ľahko prečítať a brať ako časť celku, teda nemusí pôsobiť až tak rušivo. V tejto časti sa taktiež môžme s tretnúť s väčším filozofovaním pôstáv, či už podareným, alebo nepodareným a úvahami o písaní a spisovateľskej tvorbe, ktoré zase nie sú až-tak na zahodenie.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tom sawyerK čomu chcem venovať posledný bod, je záver. Ten bol, samozrejme, pre tých zdatnejších, odhadnuteľný už asi po 100 stránkach, teda celkom nepríjemná bilancia na 400 stránkovú knihu. To však neznamená, že by to bolo chybou, kniha si celý čas nesie určité tajomno, niečo nevypovedané, čo sa, v konečnom dôsledku dozvieme až na konci, teda naše domnienky nie sú potvrdené priskoro.

Záverom, kniha Múza teda nie je výkvetom na pôde románovej romanticko/historickej tvorby, no ponúka viac ako súčasné autorky YA kníh, dokáže prekvapiť, práca s dvoma dejovými linkami do seba skvele zapadá, narátorský štýl je podchytený oveľa lepšie ako v autorkinej prvotine a takisto er-forma pomohla knihe dosiahnuť istý look kvality. To isté platí aj o samotnom deji, nie práve prefláknutom motíve maliarstva, kedy aj autorkinu decentnú odvahu na naznačenie určitých milostných scén, a hlavne, stvorenie uveriteľných, živých postáv, s dobrými i zlými charaktermi, a snahu o zobrazenie, aj dnes známeho problému odcudzenia sa členov v rodine kvôli peniazom, treba oceniť.

Záverečné hodnotenie : 3,5/5 *
        Za poskytnutie knihy ďakujem internetovému kníhkupectvu Bux.sk!
Zdieľaj na :    Facebook Twitter Google+

2 komentáre:

  1. Povedená recenze :) d autorky jsem také četla jejího Miniaturistu a moc mi příběh nesedl. Na Múzu se teda sice chystám, ale moc od ní nečekám :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem! :) Rovnako aj mne Miniaturista vobec nesadol, preto myslim, ze moc od Muzy necakat je len dobre, potom ta ta kniha bud prekvapi alebo nesklame. Kazdopadne Muza je objektivne asi o stupen lepsia ako jej prvotina.

      Odstrániť