streda, 21. júna 2017

Hodinka učenia sa o maliaroch - Michel Bussi : Čierne lekná

Čierne leknáAnotácia :  Bežný deň v Giverny. Húfy turistov prúdia do domu, kde kedysi žil Claude Monet, a obdivujú záhradu, v ktorej maľoval svoje slávne lekná. No keď v dedine večer opäť zavládne ticho, vynorí sa odvrátená strana tohto miesta.Toto je príbeh o trinástich dňoch, ktoré sa začínajú i končia vraždou. Jérôma Morvala, muža posadnutého vášňou pre umenie a ženskú krásu, našli mŕtveho v potoku za záhradami. Vo vrecku mal pohľadnicu s Monetovými leknami a na nej záhadné slová...
Zdá sa, že stopy vedú k trom ženám: fenomenálnej jedenásťročnej maliarke, jej nebezpečne príťažlivej učiteľke a k starej múdrej vdove. Každá z nich má nejaké tajomstvo. Čo všetko vedia o smrti Jérôma Morvala? A aká je spojitosť so záhadným slávnym obrazom Čierne lekná?

Vydavateľstvo :  MOTTO, 2017
Počet strán :  432
Žáner :  Román/Detektívka/Thriller/Krimi

 Michel Bussi sa v našich končinách preslávil najmä románom Vážka, ktorý sa v česko-slovenskej knižnej blogosfére tešil celkom slušnej pozornosti.

Tentokrát sa nám prihovára svojim tretím románom Čierne lekná. V ňom nás tento francúzsky spisovateľ zoznamuje s prostredím malého mestečka/dedinky Giverny a jedného zločinu, ktorý sa v ňom stal.
Hneď na začiatku knihy nám  rovnako predstavuje postavy, ktoré sú v tomto románe kľúčové.
Tri ženy, veľmi rozdielne, minimálne na prvý pohľad. Stará pani, krásna pani a dievča, ktoré paňou ešte nie je.
Tie všetky sa určitým spôsobom napájajú na zavraženú osobu, miestneho oftalmológa (očného lekára) a vášnivého zberača umenia (obrazov), ktorý túži odkúpiť aspoň jedného Moneta. Konkrétne jeho obraz Lekná, štúdia v modrom. Pohľadnica s týmto motívom sa totiž nájde u zavraždeného s popisom : Súhlasím, aby sa zaviedol zločin snívať. A od toho sa potom začne odvíjať všetko ostatné.

Autor Michel Bussi
Kniha Čierne lekná bola mojim prvým stretnutím s autorom. Bohužiaľ, hovorím to veľmi nerada, ale pravdepodobne aj posledným. Pri tomto autorovi sa totiž stretávame s podobným problémom, ktorý sme našli napr. pri S. Bjorkovi alebo iných autorov krimi románov. 
Ale najprv pozitíva. Hlavným, a bohužiaľ jedným z mála je kvalitný narátorský štýl. Kniha neobsahuje žiadne zle konštruované vety, zlý syntax a opisy prostredia rovnako ako aj osôb a personálnych monológov sú tiež na úrovni. Podľa už spomínaných opisov nie je problém si predstaviť prostredie alebo osoby, autor je detailný, zaznamenáva každú maličkosť, zachádza do podrobností.

Ďaľším veľkým pozitívom je dĺžka jenotlivých kapitol. Tá sa pohybuje, väčšinou v rozmedzí 3-4 strany, a teda sa príbehom posúvate relatívne rýchlo, rovnako sa tu dá veľmi ľahko uplatňovať postup "ešte jednu kapitolu a idem". Tretím pozitívom je pohľad viacerých rozprávačov (objektívne hodnotený, keďže vo všeobecnosti sa tento prvok viacerých rozprávačov teší veľkej obľube, ja osobne ho nemusím vôbec, v žiadnom type kníh) a časová a miesta ohraničenosť príbehu. Práve tento fakt hodnotím ako najdôležitejší, keďže v čitateľovi dokáže zanechať čo najviac emócií, vybičovať jeho zmysly a dohnať ho k určitému psychickému tlaku a očakávaniu - román sa odohráva na pomedzí 13 dní- rovnako je ohraničený franc. dedinou Giverny, v ktorom sa celý dej odoráva, a teda pôsobí komornejším, stiesnenejším a strašidelnejším dojmom.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt millenium larsson filmTeraz negatíva : Nudnosť textu - pre čitateľa očakávajúceho akciu veľké sklamanie, použité nespočetné množstvo opisov, ktoré síce sú kvalité, no vo výsledku absolútne irelevantné, bezo zmyslu, akcia sa neudeje v podstate ani vtedy, kedy by sa udiať mala, román plynie pomalým, vyšetrovacím tempom, kedy jedna skupina postáv len pátra a vyšetruje a druhá len hovorí a prezrádza nové fakty. Na nečakané naháňačky, bitky a výbuchy a la Michael Baye môžete ihneď zabudnúť.
Ak by niekto predsa len potreboval porovnanie, aby si knihu dokázal zaradiť, tak - štýlom najviac pripomínala práve Bjorkovu Sovu, opismi Larssonove Milénium a postavami vcelku novú knihu Sedmilhářky od L. Moriarty.

Nudná výprava je bohužiaľ aj dôsledkom toho, že vás po asi polovice knihy prestane zaujímať, čo sa vlastne stane ďalej. Bohužiaľ, ozvláštnenie deja akčnejšími pasážami by bolo určite iba prospešné...
Rôzne pohľady hl. postáv. Už som spomínala, že mne toto skákanie z hlavy do hlavy skrátka vadí a nutne ho nepotrebujem, obzvlášť, ak je použité tak, ako v tejto knihe. Je veľký problém rozlíšiť, ktorá postava práve rozpráva, pretože ich prehovory sú písané skoro totožne, orientovať sa v tom začnete naozaj až neskôr (ak vôbec) a zmätočné to bude až do konca.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt monet lilies study in bluePosledná vec súvisí tiež s nudnosťou príbehu, aj keď z iného konca. Myslím, že čitateľ, ktorý má primárny záujem sadnúť si a zrelaxovať sa pri dobrej krimi knihe nechce pred celým týmto oddychovaním podstupovať ešte rituál zoznamovania sa s Claudom Monetom prostredníctvom Wikipédie, gúglenia jeho obrazov a priestorov, kde žil. Žiaľbohu, zdá sa, že autor s tým rátal, nakoľko inak je akékoľvek spomínanie Moneta ako osoby alebo ako maliara pre trošku neznalého človeka (alebo absolútne neznalého) španielskou dedinou. Rovnako ako popisy jeho obrazov a pod. Práve preto si nemyslím, že zrovna krimi kniha by mala byť knihou primárne stavanou na edukácii čitateľa, alebo na ťažších historických či iných súvislostiach. Krimi a detektívny žáner posudzujem primárne ako žáner na odpočinok a tzv. rozhýbanie mozgových závitov či navodenie adrenalínu, no nie na premršť informácií. To isté si zrejme Bussi nemyslí...

Záverom, kniha Čierne lekná môže slúžiť hlavne ako kniha, ktorá vás donúti sa viac zaujímať o samotného maliara a jeho diela, teda vás istým štýlom umelecky obohatí aj po inej stránke, je relatívne ľahko čitateľná a najviac vhodná pre ľudí so záľubou v neprehrotených thrilleroch s litrami krvi a akcie.

Záverečné hodnotenie : 2,8/5 *
Za poskytnutie knihy  ďakujem vydavateľstvu AlbatrosMedia!
Zdieľaj na :    Facebook Twitter Google+

0 komentárov:

Zverejnenie komentára