pondelok 12. júna 2017

Krimi storočia? - Lee Child : Jatka

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt jatka lee childAnotácia :  U opuštěné křižovatky kdesi v Georgii vystoupí jednoho rána z autobusu muž a vydá se v dešti čtrnáct mil do vzorného městečka Margrave, po stopách dávno zemřelého hudebníka. Tam je ovšem okamžitě zatčen a jako jediný cizinec ve městě obviněn z vraždy: první, k níž zde za posledních třicet let došlo. Avšak Jack Reacher není jen tak ledajaký tulák. Je to ostřílený vojenský policista, od dětství vychovávaný armádou, vycvičený k tomu, aby rychle myslel a ještě rychleji jednal. Jak postupně vycházejí najevo okolnosti svědčící o rozsáhlém zločinném spiknutí a zavražděných stále přibývá, je stále zřejmější, že si pachatelé v Jacku Reacherovi zvolili toho nepravého obětního beránka.
Napínavý, drsný thriller britského bestsellerového autora přináší jednu šokující, divokou a násilnou scénu za druhou, přičemž zároveň vypráví i něžný milostný příběh. To vše je okořeněné svérázným, suchým humorem. Především však vdechuje život celé řadě výjimečných skvěle vykreslených postav: v první řadě Jackovi Reacherovi, který se tímto románem navždy zapsal do podvědomí čtenářů žánru thriller
Vydavateľstvo :  BB/art, 2016
Počet strán :  354
Žáner : Román/Krimi/Thriller/ Detektívka

 Po úspešne zdolanom knižnom debute Zlo a dvoch krimi-thrilleroch od P. Fincha som sa rozhodla dať šancu aj tomuto velikánovi. Meno "Lee Child" vo svete knižného thrilleru nesie naozaj veľkú váhu, a teda bolo právom veľa očakávať.
Kniha Jatka je prvým dielom, v ktorom sa objavuje postava Jacka Reachera. Ten je častokrát nazývaný aj obdobou Jasona Bournea, a aj napriek tomu, že osudom sú tieto postavy diametrálne odlišné, svojim správaním, a hlavna schopnosťami sa veľmi podobajú.
Silní, nezdolateľný muži s bezmedzným odhodlaním a ešte silnejšími päsťami už roky vzbudzujú obdiv u státisíciek mužov a žien po celom svete. A právom. Aj keď sú tak nereálny ako len môžu byť.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt lee child
Autor Lee Child
K príbehu (k obsahu ni je treba dodávať nič viac ako sa píše v anotácii, prezradiť vám hlavnú zápletku ani mená postáv nechcem, nakoľko všetko tam má svoju váhu a do krimi žánru by ste mali stupovať bez spoilerov), Child tu rozohral vcelku komplikovanú a ako sieť prepletenú zápletku, v ktorej sa vám bez pozornejšieho čítania stratí niť ani nebudete vedieť ako. To spôsobuje hlavne prehnaný počet informácií diktovaný čitateľovi, ako aj to, že v deji je jedna informácia opakovaná v rámci vyšetrovania asi 5 krát. Z toho vyplýva, že text kumuluje, zhusťuje sa a stáva sa v určitých pasážach menej prehľadný a dynamický.

Preto sa kniha nedá použiť ako vyložene odpočinkové čítanie. Dej drží čitateľa v neustálom kolobehu vyšetrovaní, a ak sa autor zameria aj na inú deje, pracuje zase s opismi, ktoré tiež hrajú rolu, a teda si ich logicky zase treba všímať. Samozrejme, tieto body nie sú kritika, no na moje personálne očakávania sa nedostalo. Child ma doslova zahltil krimi príbehom, v ktorom sa jedno spája s tretím a druhé so štvrtým a nakoniec ešte všetko so všetkým a pod. V deji je teda veľmi dôležité, aby vám neušla určitá inormácia (napr. pri preskakovaní ostavcov), pretože na konci nebudete mať kompletný zážitok. Teda, ak ho na konci očakávate.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt lee child jack reacherDej ako taký je rozprávaný sviežo s veľmi farbistými a presnými opismi, autor používa hlavne krátke a veľmi stručné, úsečné vety na zdynamičnenie deja. To je zvláštnosťou, Child nepoužíva opis ako nástroj siahodlhého textu a vety bez konca, ale ako prostriedok zautomatizovania deja, ako prvok, ktorý čitateľovi skôr pomáha, vysvetľuje, navodzuje atmosféru. Preto viac používa opis okamžitých činností a myšlienok, než abstraktné charakteristiky krajiny, ľudí atď. Skrátka, dej chce mať zaujímavý a plynúci, a tak si ho takým urobí.

Autorovo premyslenie príbehu - to je na jednej strane veľmi pôsobivé, na strane druhej po hlbšom zameraní celkom klišoidné. Ok, hlavným plusom sa dá označiť celková súdržnosť celej zápletky. To, ako má každá záporná postava určené svoje miesto, kompetecie a pod., ktoré nám postupne autor odkrýva. Mimoreč, Child dobre pracuje aj s replikami postáv, ktoré sú u každej iné, každá postava má svoje osobné vyjarovanie a rysy, podľa ktorej sa dá spoznať i bez popisu za priamou rečou. S tými odlišovaním má valná väčšina autorov problém, autor to tu zvládol vcelku slušne. Rovnako veľmi dobre sedia všetky dátumy, časy, neprekrývajú sa udalosti ani po čase nemáte pocit, že by sa do toho autor "zamotal". Je teda vidieť, že má všetko dobre premyslené, kostra príbehu nie je len tak ležérne načrtnutá, ale naozaj premakaná, kedy sa na konci budete tešiť ako malé deti, ako to o seba všetko ako puzzle krásne zapadlo.

Hlavným mínusom je klišé nelogickosť jednania niektorých záporných postáv a nepremožiteľnosť Jacka Reachera. To prvé je opakujúce sa snáď v každej tuctovej detektívke na poli knihy či filmu, to všetci dobre vieme. Jedná sa o motívy ako : záporák si "neistí chrbát" hordou ochranky, ale ostáva sám na mieste, kde môže očakávať riziko, záporák dá kladnému hrdinovi šancu na útek, záporák vždy urobí chybu, záporák aj po strele zblízka nezomiera, ale vracia sa na konci knihy a pod.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt never died enemies in moviesTá vec s Reacherom, to je kapitola sama o sebe. Je to všetko strašne skvelé, a vy hrdinovi neskutočne fandíte za to, aký neporaziteľný je, ale niekedy je to naozaj až komické. Reacher zabije štyroch mužov na počkanie, dvojmetrového černocha zloží za menej ako päť minút, zvládne sa skryť na miesta, ktoré samozrejme mafii nenapadnú prehľadať, je skrátka ako superhrdina. Ok, lenže nečítame niečo z dielne Marvellu či DC, takže nemyslím, že aj niekto vysoko kvalifikovaný by bol takých činov schopný. Minimále ja som nikdy v živote nepočula oniekom podobnom a reálnom. 

Zaujímavé je aj to, že z mne doposiaľ neznámych dôvodov som ešte pre prečítaním nadobudla pocit, že Jack bude človek vysoko cynický, ironický a viac, dajme tomu, opatrnejší a takpovediac "za seba". Teda, že bude mať problém veriť ľuďom, otvoriť sa im so svojim životným príbehom, že bude menej ľahko "vystopovateľný" v policajných a armádnych záznamoch, a že je štýl rozprávania bude buď vrcholne vtipný, alebo namyslený. Nedostalo sa mi ani jedného z nich, neviem prečo. Reacher mi prišiel ako vcelku ľahko ovplyvniteľný (viz. jeho vzťah s mladou policajtkou, ktorú nemal ako nepodozrievať), či jeho okamžité vykecanie jeho životého príbehu ľuďom, ktorý sa ho na neho spýtali. Povahou ako vojak nepôsobil. Možno sa na mňa len zle popísalo sledovanie filmu s T. Cruisom, ktorý mi teda na Reachera vôbec nesedel (viď už len blond vlasy napr.), ale kde sa mi jeho postava zdala tajomnejšia. Po Bourneovi mám asi slabosť na tie zadumané postavy s tajomstvami, kto vie?

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt lee child jack reacher
Záverom, kniha Jatka naozaj jatka obsahovala (počet zabitých tam stúpal každou kapitolou, do toho sa autor obul naozaj statočne), priniesla príjemne plynúci a na tú dobu neopozeraný a zaujímavý príbeh so silným hrdinom, ktorý nezabúda a rád sa pomstí. Štýl je ľahký, kniha sa číta dobre, aj vďaka už spomínaným krátkym vetám a neutálemu nestagnujúcemu deju. Ako prirovnanie by sa dali použiť všetky krimi americké filmy, v ktorých sa vyšetruje vražda, a od jedného sa ide k druhému, s tým že policajti neustále behajú tam a späť a koniec musí byť samozrejme okorenený tou najväčšou akciou. Lebo medveď.
 
Záverečné hodnotenie : 4/5 *
Za poskytnutie knihy ďakujem internetovému kníhkupectvu Preskoly.sk!
Zdieľaj na :    Facebook Twitter Google+

0 komentárov:

Zverejnenie komentára